Noc prichádza pomaly
vyzlieka si šaty
pomaly a nevinne
Kým nepocítiš nával tepla
ktorý ti nalepí miesto náplaste
A ty zistíš
že je to obyčajná bezzubá štetka
ktorá roztápa spomienky a ideály
a leje ti ich nasilu do krku
A predstava o tebe
O nás
Sa vpíja dnu
Horí
Oddeľuje mäso od kostí
Onanuje nad našou bezbrannosťou
ktorá si neprestajne naháňa chvost
A sama netuší
čo vlastne robí
Môžeme sa s ňou milovať
Môžeme sa jej vzdať
Ale na čo iné by som po tak dlhom čase myslela
Keď ťa chcem mať tu
S perinou až po čelo
Hoci aj bez
S prepletenými nohami
Rukami
Pocitmy
Bozkami
Hoci aj bez
Tak ďakovať tej štetke musím nakoniec
že objímam perinu a vankúš miesto teba
s vedomím
že zaspávaš šťastný
No nádejou
že so mnou vedľa teba práve
by si bol viac